Postoj človeka vo vzťahu k okoliu

Postoj človeka vo vzťahu k okoliu

Spolupôsobiace princípy života a sily človeka sa odzrkadľujú v jeho životnom postoji a vzťahu k okoliu. Keď človek orientuje pozornosť smerom von, rozvíja zmysluplné myšlienky a obsahy života, smeruje zároveň svoju vôľu k ich uskutočneniu. Tým dochádza k utváraniu zdravého ľudského stredu, ktorý je obrazom začlenenia ľudskej individuality do života. Človek tento stred rozvíja orientáciou k myšlienke, k vonkajšiemu svetu, pravdivým vnemom, vstupovaním do nezávislých vzťahov, rozvojom obsahov života a odvážnym etickým konaním.

Pocit Ja vo vzťahu k celku

Od nepamäti sa ľudia zoskupujú do rôznych skupín, jednak z dôvodu súdržnosti, národnosti, spoločnej ideológie alebo za účelom posilnenia. Avšak pri pasívnom začlenení jednotlivca do skupiny môže tento proces oslabovať jeho Ja, a tým aj celok. Pre posilnenie Ja človeka je dôležité rozvinutie samostatného úsilia jednotlivca. Pri tomto predpoklade je možné začať rozvíjať spoluprácu a budovať slobodné vzťahy na báze ušľachtilého ideálu alebo konkrétnej spoločnej témy. Prirodzená interakcia môže vzniknúť na základe zmysluplných obsahov, ideálov a cieľov, o ktoré sa jednotlivec snaží v komunikácii s druhými ľuďmi. Zdravá vzťahová rovina a spolupráca sa rozvíja prostredníctvom konštruktívneho dialógu ku spoločnej téme a smerovaním k spoločným cieľom. Jednotlivý dospelý človek nesie za svoje konanie plnú zodpovednosť aj v rámci spolupráce. Je vhodné si uvedomiť, že každý jednotlivec stojí voči svojmu okoliu v náprotivku. Druhá osoba, objekt, téma alebo samotná jogová ásana predstavujú prirodzený náprotivok voči jednotlivej ľudskej individualite. Táto skutočnosť sa nedá zamieňať s narýchlo vzniknutým pocitom jednoty.

Pre rozvinutie individuálneho ľudského postoja v rámci celku je vhodné vychádzať z tohto základného rozlišovania. Objektívne vnímanie samostatnej pozície individuality človeka v rámci väčšieho celku umožňuje utváranie zdravého stredu, ako výrazu “Ja človeka”. Na základe rozvinutej schopnosti diferencovania je možné ďalej vnímať, že zmysluplná vzájomná spolupráca ľudí na spoločných ušľachtilých témach, cieľoch a ideáloch, vedie napokon aj k obrazu celku a zároveň aj určitému druhu jednoty.