Postoj človeka vo vzťahu k okoliu

Spolupôsobiace princípy života a sily človeka sa odzrkadľujú v jeho životnom postoji a vzťahu k okoliu. Keď človek orientuje pozornosť smerom von, rozvíja zmysluplné myšlienky a obsahy života, smeruje zároveň svoju vôľu k ich uskutočneniu. Tým dochádza k utváraniu zdravého ľudského stredu, ktorý je obrazom začlenenia ľudskej individuality do života. Človek tento stred rozvíja orientáciou k myšlienke, k vonkajšiemu svetu, pravdivým vnemom, vstupovaním do nezávislých vzťahov, rozvojom obsahov života a odvážnym etickým konaním.

Pocit Ja vo vzťahu k celku

Od nepamäti sa ľudia zoskupujú do rôznych skupín, jednak z dôvodu súdržnosti, národnosti, spoločnej ideológie alebo za účelom posilnenia. Avšak pri pasívnom začlenení jednotlivca do skupiny môže tento proces oslabovať jeho Ja, a tým aj celok. Pre posilnenie Ja človeka je dôležité rozvinutie samostatného úsilia jednotlivca. Pri tomto predpoklade je možné začať rozvíjať spoluprácu a budovať slobodné vzťahy na báze ušľachtilého ideálu alebo konkrétnej spoločnej témy. Prirodzená interakcia môže vzniknúť na základe zmysluplných obsahov, ideálov a cieľov, o ktoré sa jednotlivec snaží v komunikácii s druhými ľuďmi. Zdravá vzťahová rovina a spolupráca sa rozvíja prostredníctvom konštruktívneho dialógu ku spoločnej téme a smerovaním k spoločným cieľom. Jednotlivý dospelý človek nesie za svoje konanie plnú zodpovednosť aj v rámci spolupráce. Je vhodné si uvedomiť, že každý jednotlivec stojí voči svojmu okoliu v náprotivku. Druhá osoba, objekt, téma alebo samotná jogová ásana predstavujú prirodzený náprotivok voči jednotlivej ľudskej individualite. Táto skutočnosť sa nedá zamieňať s narýchlo vzniknutým pocitom jednoty.

Pre rozvinutie individuálneho ľudského postoja v rámci celku je vhodné vychádzať z tohto základného rozlišovania. Objektívne vnímanie samostatnej pozície individuality človeka v rámci väčšieho celku umožňuje utváranie zdravého stredu, ako výrazu “Ja človeka”. Na základe rozvinutej schopnosti diferencovania je možné ďalej vnímať, že zmysluplná vzájomná spolupráca ľudí na spoločných ušľachtilých témach, cieľoch a ideáloch, vedie napokon aj k obrazu celku a zároveň aj určitému druhu jednoty.

 

 

 

   Joga ako umenie

 

"Umenie je kvet života celej spoločnosti." Lev Nikolajevič Tolstoj

 

Joga predstavuje umenie života a na túto zmysluplnú disciplínu je možné pozerať z mnohých rozličných uhlov pohľadu. Cvičiacemu poskytuje čerstvú vlnu nového poznania, vďaka ktorému môže človek zakúsiť skutočné rozvojové kroky života. Aktívne zaoberanie sa jogou zároveň prirodzene podporuje u človeka prebudenie veľkého tvorivého potenciálu.

Každé zmysluplné umelecké dielo, ktoré stvárňuje určitú ušľachtilú ideu prináša radosť nielen umelcovi, ale aj širokému okoliu. Umelec prežíva skutočné zadosťučinenie, keď táto, ním hlboko myslená a do zodpovedajúcej formy privedená idea osloví druhého človeka a stretne sa so záujmom. Inšpirujúce diela sa tak stávajú iskrami inšpirácie aj pre širšie publikum. Svojím neutrálnym charakterom a jedinečnosťou predstavuje umenie jednu z najuniverzálnejších rovín života, ktorá dokáže poskytnúť stretnutia rôznym ľuďom.

Joga rovnako predstavuje inšpiratívnu umeleckú aktivitu a cvičiaci dostáva možnosť školiť sa v ásanovej praxi spôsobom, ktorý je blízky umeleckej tvorbe. Každá jogová pozícia predstavuje určité umelecké dielo, ktoré sa dá prirovnať umeleckým kreáciam iných pohybových umeleckých aktivitít, napr. baletu alebo tancu. Cvičiaci formuje ásanu na základe konkrétnej predstavy o jej podobe, forme a charaktere. Zároveň sa školí v rozvinutí citu pre estetiku, ako aj v koordinácii pohybovej dynamiky.

Takéto pokojné, citlivé a zároveň veľmi aktívne zaobchádzanie s ásanami prináša estetický zážitok, prehĺbenie vnímania a napokon aj pocit radosti a naplnenia.

 Umelecké aspekty v joge:

- estetika a krása

- vyváženosť a harmónia

- usporiadaná dynamika

- spojenie pokoja a pohybu

- inšpirácia a tvorivosť